Trochu som povyrástol a na Delňu som začal chodiť sám so svojou partiou. Areál postupne chradol, čo sa dalo rozbiť, to nespratná mládež nešetrila, služby boli menej než nič a kvalita vody viac ako na zaplakanie. Moje posledné návštevy už neboli o kúpaní, ale iba o slnení a žmurkaní na dievčatá.
Pamätám si na moju úplne poslednú návštevu nášho zanedbaného skvostu. Vonku bolo príšerne horúco, a tak som sa rozhodol, že povestný biohazard číhajúci z útrob matičky Delne odignorujem. Vhupol som do vody, párkrát zabral pohybovým aparátom, na chvíľu som sa ponoril a opäť vynoril. Odrazu som pár metrov vedľa seba videl plávať...
Nie, ondatra to nebola. Bolo to... (viac to komentovať netreba). Dnes je to vcelku úsmevná epizóda z vodného sveta zašlých dní. Delňa rokmi odtekala a so sebou kúsok po kúsku odnášala aj slávne meno, ktorým sa voľakedy tak hrdila.
Roky ubiehali a ako sa striedali poslanci a vedenie mesta, tak sa menili aj správcovia babičky Delne. Ešte menej ako lacno pôsobiaci areál nevhodný na kúpanie, občasne používaný na kultúrno-spoločenské akcie, znášal návaly besniacich sa fanúšikov dobrej hudby, oblievajúcich sa, častokrát nechutne zapáchajúcim, pivom.
Medzitým, pri otvorenej Delni vznikol aquapark s rovnomenným názvom a na pýchu pod holým nebom sa zabúdalo čoraz častejšie. Pred rokom bol pokus o oživenie tejto pýchy Prešova, ale voda na kúpanie vhodná nebola. Vyzerá to tak, že tohto roku chytilo vedenie mesta opraty areálu oveľa pevnejšie a z kúpania predsa len niečo bude. Aj napriek tomu, že nejaký inštalatér-babrák na pokyn, možno, (ne)známeho zamestnávateľa chcel napáchaním škôd tento dobrý úmysel prekaziť, sa v príprave na letnú sezónu pokračuje ďalej.
Zdá sa, že v spolupráci s dobrými ľuďmi začne Delňa dýchať novým životom a bude vhodná nielen na slnenie, ale aj na kúpanie a pre ďalších fešákov mladšej generácie príjemným priestorom na žmurkanie po nezadaných krásaviciach.
Podporujeme snahu súčasného vedenia mesta a dobrých ľudí o obnovu tohto, ľuďmi milovaného, rekreačného miesta a „nemotornému“ inštalatérovi-sabotérovi a jeho zamestnávateľovi pripomíname veľmi obľúbenú vetu: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto.“
© Tím Ranná Hviezda 25.5.2016
...zavriem oči... vrátim sa do dôb dávno minulých a idem si plne vybaviť vtedajšie vône, chute, teplo ...(na to slovíčko nie a nie prísť) no nič... parkovanie na parkovisku, pod stromami, fronta na lístky (ak ste nešli cez pole a neskočili plot :-) ...toto nieje návod!!! ) prvé kroky po schodoch a z reproduktorov zneje CC Catch, Modern Talking, Bad Boys Blue, Kool&the Gang alebo Elán, Peťo Nagy. Spomienky sa prelínajú čo to v osemdesiatych, čo to v deväťdesiatych... podľa strihu plaviek :D,.. vôňa Nubianu na opaľujúcich sa telách. Odvážni chalani skáču z najvyššieho bodu mostíka... v nedeľu na obed sa vybaľujú rezne, okrávajú uhorky a paprika a paradajky,... ...bruchatý ujko nesie v starodavných voskovaných pohároch načapovaný prvotriedny pivný mok, podstivo tlačený kompresorom z miestnej Rusalky alebo Rosničky. Decká drankajú na oranžové, červené alebo žlté Limo ktoré je studené a láme zuby a hoc je v ňom cukru ajajaj decká ho vylietajú pri hre z farebnými nafukovacími loptami, ... mládež už hluší pod lipami volejbal len tak v kolečku. ...a každému je tak fajne ako by ležal niekde na sardínii. Som staromódny a nostalgický?... možno hej... takto si na to spomínam ja. A čo vy?...
OdpovedaťOdstrániťJožko ďakujeme za tvoj komentár zo stroja času, ktorým si nás milo potešil. Prajeme ti všetko dobré. Tím Ranná Hviezda.
OdpovedaťOdstrániťVeľmi rád som sa podelil zo spomienkami. :-) pekný slnečný a požehnaný víkend :-)
OdpovedaťOdstrániť