Nebola to ondatra

Bolo to pre mňa, akoby cesta k moru, cesta plná radosti a veľkých očakávaní, keď som ako malý chlapec so svojou sestrou a jej partiou pred viac ako tridsiatimi rokmi navštevoval naše letné superkúpalisko Delňa. Mám hlboko zapísané v pamäti, ako to tam žilo. Trávnik, miesto pri mieste, obsadený návštevníkmi, plechové kabínky na prezliekanie, dlhé rady na zmrzlinu, alko a nealko.

Trochu som povyrástol a na Delňu som začal chodiť sám so svojou partiou. Areál postupne chradol, čo sa dalo rozbiť, to nespratná mládež nešetrila, služby boli menej než nič a kvalita vody viac ako na zaplakanie. Moje posledné návštevy už neboli o kúpaní, ale iba o slnení a žmurkaní na dievčatá.

Pamätám si na moju úplne poslednú návštevu nášho zanedbaného skvostu. Vonku bolo príšerne horúco, a tak som sa rozhodol, že povestný biohazard číhajúci z útrob matičky Delne odignorujem. Vhupol som do vody, párkrát zabral pohybovým aparátom, na chvíľu som sa ponoril a opäť vynoril. Odrazu som pár metrov vedľa seba videl plávať...

Nie, ondatra to nebola. Bolo to... (viac to komentovať netreba). Dnes je to vcelku úsmevná epizóda z vodného sveta zašlých dní. Delňa rokmi odtekala a so sebou kúsok po kúsku odnášala aj slávne meno, ktorým sa voľakedy tak hrdila.

Roky ubiehali a ako sa striedali poslanci a vedenie mesta, tak sa menili aj správcovia babičky Delne. Ešte menej ako lacno pôsobiaci areál nevhodný na kúpanie, občasne používaný na kultúrno-spoločenské akcie, znášal návaly besniacich sa fanúšikov dobrej hudby, oblievajúcich sa, častokrát nechutne zapáchajúcim, pivom.

Medzitým, pri otvorenej Delni vznikol aquapark s rovnomenným názvom a na pýchu pod holým nebom sa zabúdalo čoraz častejšie. Pred rokom bol pokus o oživenie tejto pýchy Prešova, ale voda na kúpanie vhodná nebola. Vyzerá to tak, že tohto roku chytilo vedenie mesta opraty areálu oveľa pevnejšie a z kúpania predsa len niečo bude. Aj napriek tomu, že nejaký inštalatér-babrák na pokyn, možno, (ne)známeho zamestnávateľa chcel napáchaním škôd tento dobrý úmysel prekaziť, sa v príprave na letnú sezónu pokračuje ďalej.

Zdá sa, že v spolupráci s dobrými ľuďmi začne Delňa dýchať novým životom a bude vhodná nielen na slnenie, ale aj na kúpanie a pre ďalších fešákov mladšej generácie príjemným priestorom na žmurkanie po nezadaných krásaviciach.

Podporujeme snahu súčasného vedenia mesta a dobrých ľudí o obnovu tohto, ľuďmi milovaného, rekreačného miesta a „nemotornému“ inštalatérovi-sabotérovi a jeho zamestnávateľovi pripomíname veľmi obľúbenú vetu: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto.“


© Tím Ranná Hviezda 25.5.2016

Pozri aj: 

Ranná Hviezda na Google +
Ranná Hviezda na Facebook-u

Pod lampou býva najväčšia tma

Známe príslovie hovorí, že: „Doma nie je nikto prorokom.“ A je to fakt. Naše krásne mesto prechádza v poslednom období zmenami, ktoré si všimol určite nejeden Prešovčan. Zmena je to vcelku príjemná, a to nie iba po funkčnej, ale tiež estetickej stránke, a to v každom smere (v noci to robí fajn atmosféru).

V Prešove sa začalo postupne vymieňať staré verejné osvetlenie za nové, ekologické, no najmä úsporné osvetlenie používajúcej LED technológiu (Ako by brat Čech povedal: „Tak LED už máte a teď ten led.“ :) še šmejem iba...bo štadion...).

Vďaka projektu „Modernizácia verejného osvetlenia v meste Prešov LED technológiou“ sa mestu podarilo dosiahnuť touto novinkou, ktorá, mimochodom, spĺňa prísne ekologické normy a zefektívňuje ekonomické zaťaženie, aj záujem cezpoľných. Cudzí prorok prorokoval tip na súťaž „GPP Award Slovakia - národné kolo súťaže projektov z oblasti Zeleného verejného obstarávania“ a mesto sa príležitosti chytilo. A veru urobilo dobre, pretože úspech na seba nenechal dlho čakať a výsledkom je prvé miesto (jak mi Prešovčani hvarime, že zlati metaľ) za rekonštrukciu verejného osvetlenia.

Pevne veríme, že tento projekt, ktorý priniesol nielen úžitok a prospech obyvateľom nášho mesta, ale aj významné ocenenie, si budú pochvaľovať všetci Prešovčania a táto užitočná novinka neostane iba v nadpise blogu. Prajem svetlu našich nových lámp, nech svieti tak jasne, aby o ne v temných úvahách nezakopol ani jeden prešovský kritik.

Na záver už iba:
Boh videl, že svetlo je dobré; i oddelil svetlo od tmy.
GEN. 1:4


© Tím Ranná Hviezda 

Pozri aj:

Ranná Hviezda na Google +
Ranná Hviezda na Facebook-u

Na klzisku

Príbeh, ktorý Vám chcem vyrozprávať drahí priatelia sa odohráva na jednom úžasnom jazierku, ktoré je uprostred trochu tajomného, ale predsa úžasného lesa. Je to jazierko, ktoré sa každý rok v chladnom období premení na klzisko a túžobne očakáva drobcov, ale aj ich rodičov a vlastne všetkých tých, ktorí radi trávia svoj voľný čas kĺzavým pohybom s obutými korčuľami, aby sa na ňom mohli dosýtosti vyšantiť. Ľad na tomto jazierku je vďaka miernemu, ale najmä pravidelnému prítoku výnimočne hladký, čo vedia oceniť aj hokejoví fajnšmekri nielen z blízkeho okolia, ale dokonca aj z ďalekých krajov.

Od istého času sa však s jazierkom niečo deje. Začala ho okupovať stará svorka vlkov z lesa červených smrekov. Je to presne ten typ svorky, ktorá neváha znivočiť čokoľvek dobré, len aby naplnila svoje prázdne, ale najmä bezodné bruchá a uprednostnila prospech svojej malej skupiny pred úmyslom mierumilovného spoločenstva, túžiaceho po rozvoji a zveľaďovaní toho, čo prináša úžitok.

Aj Prešov, mesto v ktorom žijeme má také klzisko a nie obyčajné, ale rovno hokejový štadión. Štadión, ktorý už istý čas neplní tú funkciu, na ktorú ho naši dedovia a otcovia postavili. Tomu, čo sa momentálne vôkol tohto miesta deje, však značná časť tých, ktorí by ho radi užívali, vôbec nerozumie.

Prešovský štadión je zariadenie, ktoré má fungovať a prinášať osoh. Pod novou taktovkou tých, ktorí sa starých vlkov neboja sa môže miesto, ktoré pomaly umiera, opäť prebrať k životu a nadobudnúť zas zdravý cveng, no najmä stať sa prospešným nie len rekreačným korčuliarom, ale aj mladým krasokorčuliarským talentom a nádejným hokejovým družstvám, ktorými sa mesto Prešov v minulosti hrdilo.

Aký úmysel majú starí vlci z lesa červených smrekov na čele ktorých stojí ten, ktorého identita je zatiaľ utajená? Aký vzácny je pre nich ten prítok, vďaka ktorému je ľad tak dokonale hladký? Koľko bohatstva sa v ňom nachádza, že sú kvôli nemu ochotní položiť na kolená to, čo sa roky budovalo a využívalo v prospech obyvateľov mesta a najmä mládeže, ktorá vďaka tomu nemala kučeravé myšlienky a neuberala sa nesprávnym smerom?

Odpovede na neodpovedané otázky budeme hľadať nabudúce. Teraz sa pokúsme prebudiť to dobré, čo dostali do vienka tí, ktorí sa teraz skrývajú vo vlčej kožušine a možno vo vlastnej zaslepenosti nevidia to, čo má skutočnú hodnotu.

© Tím Ranná Hviezda

Pozri aj:

Ranná Hviezda na Google +
Ranná Hviezda na Facebook-u