nedeľa 22. mája 2016

Na klzisku

Príbeh, ktorý Vám chcem vyrozprávať drahí priatelia sa odohráva na jednom úžasnom jazierku, ktoré je uprostred trochu tajomného, ale predsa úžasného lesa. Je to jazierko, ktoré sa každý rok v chladnom období premení na klzisko a túžobne očakáva drobcov, ale aj ich rodičov a vlastne všetkých tých, ktorí radi trávia svoj voľný čas kĺzavým pohybom s obutými korčuľami, aby sa na ňom mohli dosýtosti vyšantiť. Ľad na tomto jazierku je vďaka miernemu, ale najmä pravidelnému prítoku výnimočne hladký, čo vedia oceniť aj hokejoví fajnšmekri nielen z blízkeho okolia, ale dokonca aj z ďalekých krajov.

Od istého času sa však s jazierkom niečo deje. Začala ho okupovať stará svorka vlkov z lesa červených smrekov. Je to presne ten typ svorky, ktorá neváha znivočiť čokoľvek dobré, len aby naplnila svoje prázdne, ale najmä bezodné bruchá a uprednostnila prospech svojej malej skupiny pred úmyslom mierumilovného spoločenstva, túžiaceho po rozvoji a zveľaďovaní toho, čo prináša úžitok.

Aj Prešov, mesto v ktorom žijeme má také klzisko a nie obyčajné, ale rovno hokejový štadión. Štadión, ktorý už istý čas neplní tú funkciu, na ktorú ho naši dedovia a otcovia postavili. Tomu, čo sa momentálne vôkol tohto miesta deje, však značná časť tých, ktorí by ho radi užívali, vôbec nerozumie.

Prešovský štadión je zariadenie, ktoré má fungovať a prinášať osoh. Pod novou taktovkou tých, ktorí sa starých vlkov neboja sa môže miesto, ktoré pomaly umiera, opäť prebrať k životu a nadobudnúť zas zdravý cveng, no najmä stať sa prospešným nie len rekreačným korčuliarom, ale aj mladým krasokorčuliarským talentom a nádejným hokejovým družstvám, ktorými sa mesto Prešov v minulosti hrdilo.

Aký úmysel majú starí vlci z lesa červených smrekov na čele ktorých stojí ten, ktorého identita je zatiaľ utajená? Aký vzácny je pre nich ten prítok, vďaka ktorému je ľad tak dokonale hladký? Koľko bohatstva sa v ňom nachádza, že sú kvôli nemu ochotní položiť na kolená to, čo sa roky budovalo a využívalo v prospech obyvateľov mesta a najmä mládeže, ktorá vďaka tomu nemala kučeravé myšlienky a neuberala sa nesprávnym smerom?


Odpovede na neodpovedané otázky budeme hľadať nabudúce. Teraz sa pokúsme prebudiť to dobré, čo dostali do vienka tí, ktorí sa teraz skrývajú vo vlčej kožušine a možno vo vlastnej zaslepenosti nevidia to, čo má skutočnú hodnotu.

© Tím Ranná Hviezda




Pozri aj:

Ranná Hviezda na Google +
Ranná Hviezda na Facebook-u




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára